Premýšľanie o živote…

 Žiadne veci nie sú dobré alebo zlé. Dobré alebo zlé sú len myšlienky. Duchovné zákonitosti hovoria, že každá myšlienka má tendenciu byť uskutočnená a preto by sme si z tohto dôvodu mali dať pozor na to, čo si myslíme, aby sme neboli sklamaní, až sa nám to splní.

Človek, ktorý na niečo dlho myslí, začne k sebe priťahovať určitý myšlienkový prúd. Keď sa naučí myslieť pozitívne, nezávisle na životnej situácii, skôr či neskôr pretrhne kruh navzájom sa podmieňujúcich ťažkostí.

Je jasné, že to na začiatku môže vyzerať dosť čudne a to zvlášť vo chvíľach, keď nás zrovna vyhodia z práce, ukradnú nám peniaze, rozídeme sa s priateľom alebo priateľkou, alebo nám vandali zničia auto.

Pokiaľ sa ale aj v tej najzložitejšej situácií udržíme „v prúde“ pozitívneho myslenia, dočkáme sa pozitívnych udalostí. Nejde to hneď, pretože v našom vedomí sa veľmi ťažko usadzujú pozitívne myšlienky. Je totiž úplne bežné, že ak si niečo želáme, hneď svoje želanie negujeme . Každé väčšie priania zvyčajne končíme negáciou: „mne sa to asi nesplní, pretože…“. Je úplne jedno či ide o dom, auto, priateľov, peniaze, lásku…, všetko sa nám zdá nedostupné pretože máme smolu.

Sila myšlienky je však obrovská, či už v kladnom alebo zápornom zmysle. Tu je potrebné si uvedomiť, najmä z hľadiska zdravia, že je možné dosiahnuť zdravie alebo aj sebazničenie. Napr. „mám tú a tú chorobu“. A naozaj ju budete mať. Opakom je „som zdravý“ a naozaj budete. Samozrejme že nie hneď, ale chvíľku to potrvá.

Každý z nás by mal dávať pozor, aby sa nenakazil negatívnym myšlienkovým prúdom davu, hoci hovoriť v spojitosti s davom o myšlienkach je niekedy nadsadené. Keď počúvame skúseného rečníka, ľahko podľahneme davovej psychóze. Sila davu je v tom, že človek sám o sebe nie je schopný urobiť to, čo ľahko vykoná v spojení s ostatnými. Jediná nešťastná informácia môže vyvolať davové šialenstvo alebo paniku.

Premýšľali ste niekedy o tom, prečo je vám niekto sympatický a niekto nesympatický bez toho, že by prehovoril? Záleží veľmi na tom, či je alebo nie je v rovnakom myšlienkovom prúde. Z rovnakého dôvodu sa na niektorom mieste necítime dobre. Je to obyčajne tam, kde sa vyskytujú informácie, ktoré do nášho myšlienkového prúdu nezapadajú.

A teraz dosť dôležitá vec, ktorá sa týka aj napr. výchovy detí. Ak sa niekto ocitne v negatívnom myšlienkovom prúde, ťažko mu pomôžeme tým, že ho budeme podceňovať, kritizovať jeho chyby a pripomínať mu ich. Negatívny prúd sa tak upevní a nič tým nedocielime. Dieťa začne byť vzdorovité a niekedy, ak nemajú rodičia dostatok prirodzenej autority získanej vzájomným vzťahom, dochádza až k agresívnemu správaniu dieťaťa.

Preto je potrebné v rodine navodiť kladnú atmosféru, kladný myšlienkový prúd. Akonáhle dosiahneme „upokojenie“ situácie, dosiahneme prechodu do kladného myšlienkového prúdu, čo u dieťaťa spoznáme vcelku rýchlo. Je potom dobre dieťaťu vysvetliť, čoho sa dopustilo a docieliť u neho pochopenie toho, čo urobilo zle alebo dobre. Až pochopí, čo urobilo zle a ak je to treba potrestať, až potom vyriekneme trest.

Má to všetko výhodu aj pre nás dospelých. Máme totiž čas si všetko premyslieť a nekonať unáhlene, pretože všetky unáhlené rozhodnutia nie sú vo väčšine prípadoch správne. Ak budeme sebakritickí určite uznáme, že sme všetci bez rozdielu urobili vo vzťahu k deťom zlé a unáhlené rozhodnutia. Spomeňme tiež na to, ako sme ich následne chceli riešiť. Kúpou darčeka, povolením sledovania televíznych programov mimo obyčajnú dobu, kedy už dieťa má ležať v posteli a podobne. Kto povie, že nekonal nikdy vo výchove unáhlene, tak klame sám sebe!

Všimnime si, že existuje zvláštny jav, ktorý môžeme označiť ako „spádový deň“. Je to raz za nejakú dlhšiu dobu, napr 1x za 14 dní, kedy sa nám podarí vyriešiť veľa vecí naraz a bez komplikácií. Môžeme povedať, že sa môže jednať o nejaký uzlový bod v myšlienkovom prúde.

Každá vec v sebe nesie časť myšlienkového prúdu pôvodných majiteľov a to tak silno, že niekedy a niektoré veci môžu byť priamo prekliate. Môže nastať aj stav, že bývame v byte, kde sa necítime z počiatku dobre, ale nakoniec si „zvykneme“. Po nejakej dobe sa dozvieme, že pôvodní majitelia alebo užívatelia bytu na tom neboli dobre. Jeden dostal infarkt, druhý mal problémy v manželstve, atď. Takto sa dostávajú negatívne myšlienkové prúdy do vecí a ovplyvňujú potom ďalších majiteľov či užívateľov. Veľakrát možno situáciu zmeniť, mnohokrát sa to nedá.

Malá rada: ak je ktokoľvek z rodiny v zlom rozpoložení (myšlienkovom prúde) vyhnime mu radšej do cesty. Ak mu budeme prekážať určite začne „podpichovať“ a za krátku dobu nás ovplyvní svojimi negáciami tak, že môžeme aj „vybuchnúť“. Vyhýbajme sa mu a ak za nami chodí a neustále „podpichuje“, nevšímajme si ho, ono ho to prejde keď uvidí nezáujem. Keď sa mierne upokojí skúsme sa ho opýtať, či ho niečo netrápi. Čakajme ale niekedy až búrlivú odpoveď, pretože jeho pokoj môže byť len zdanlivý.

Ak sa daná osoba začne zverovať, nechajme ju vypovedať a neskáčme jej do reči. Musí totiž zo seba dostať všetky negácie, ktoré sa v nej nahromadili. Počúvajme túto osobu však pozorne, pretože mnohokrát sa stane, že síce nepoloží otázku, ale overuje našu reakciu na danú situáciu.

Akonáhle sa vyrozpráva máme istotu (asi na 90%), že sa upokojila a dá sa s ňou jednať. Potom môžeme hovoriť o problémoch daného človeka, upokojiť ho, alebo mu pomôcť. Ak to nejde hneď, počkajme, nič nevyčítajme a nevysielajme ďalšie negácie. Všetko sa dostane na správnu mieru. Aj keď neskôr, ale predsa.