Premýšľanie o živote…

Ľudia, ktorí sa aspoň trochu orientujú v duchovnej problematike určite poznajú Zákon spätného účinku, ktorý zabezpečuje naplňovanie vyššej spravodlivosti. Tento Zákon však môže v ľuďoch vzbudiť určité protirečenie. Ako príklad si uveďme dva jeho popisy, v ktorých sa na prvý pohľad takéto protirečenie nachádza.

Popis prvý:

Minulé generácie nám zanechali rôzne múdre úslovia, v ktorých je vyjadrené fungovanie práve nami spomínaného Zákona spätného účinku: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva! Alebo: Božie mlyny melú pomaly, ale isto! No a moderným spôsobom je možné povedať: Aká bola akcia, taká bude reakcia!“

Popis druhý:

Sila nevyhnutného spätného zásahu bude ešte znásobená účinkami rovnorodých foriem, ktoré boli k pôvodnej, základnej forme pritiahnuté počas jej putovania stvorením. Preto platí, že čo zasejeme – to aj zožneme! Keď sme teda zasiali zrnko – zožneme celý klas!

A teraz otázka:

Ako môže byť reakcia zároveň rovnaká aj väčšia, ako pôvodná akcia? Nie je v tom protirečenie?

 Odpoveď:

V čom sa zdá byť na prvý pohľad protirečenie, v tom v skutočnosti žiadneho protirečenia niet. Prečo? Lebo treba zobrať do úvahy časový faktor.

V Zákone spätného účinku sa totiž všetko vracia naspäť buď po veľmi krátkom čase a mnohokrát sa dá povedať, že až takmer bezprostredne, alebo potom až po určitom dlhšom časovom období – po rokoch, desaťročiach, alebo ešte omnoho dlhšej dobe.

Po „omnoho dlhšej dobe“ môže znamenať niekedy až naše predchádzajúce pozemské bytie, pretože všeobsiahly Zákon spätného účinku neberie na zreteľ iba náš súčasný, krátky pozemský život, ale zohľadňuje celé naše bytie. To znamená našu existenciu pred týmto pozemským životom, ako i po ňom.

V rýchlom spätnom účinku sa nám teda vracia odplata bezprostredne a takmer ihneď a preto zodpovedá úplne presne tomu, čo sme svojim konkrétnym činom zasiali a tým i bezprostredne vyvolali.

Čím však uplynie väčší čas medzi činom a návratom spätného účinku, tým viac pôsobí iný Zákon a síce, Zákon rovnorodosti, prostredníctvom ktorého sa každý jednotlivý spätný účinok na svojej ceste stvorením postupne obaľuje rovnorodosťou a tým čoraz viac mohutnie. Takto sa zo zrna stáva klas.

V poznaní uvedenej Zákonitosti sa skrýva odpoveď na otázku mnohých, ktorým nedá spávať fakt, prečo jestvujú zlí ľudia, ktorým sa dlhodobo, či dokonca celý život očividne darí. Pravda je však taká, že títo ľudia v skutočnosti vôbec nič nevyhrali a s ničím a nikým nevybabrali. Práve naopak!

Niet totiž na svete človeka, ktorý by dokázal uniknúť pôsobeniu Zákona spätného účinku. Avšak o čo príde tento účinok neskôr, o to väčšiu silu a údernosť bude mať. A to preto, lebo zrnko, ktoré človek zasial napokon časom dozrelo v klas.

Každý z nás bude teda jedného dňa musieť prežívať ovocie všetkých svojich činov. Tomu jednoducho nemožno uniknúť. O čo to však bude neskôr, o to to bude silnejšie a intenzívnejšie.