Premýšľanie o živote…

Ateisti a materialisti tvrdia, že existuje iba to, čo možno dokázať. Čo sa dokázať nedá, to podľa nich neexistuje a z tohto dôvodu neveria v existenciu Stvoriteľa. Ale ukážme si teraz, aký je tento ich postoj nesprávny.

Vezmime si trebárs takú elektrinu a skúsme si v súvislosti s ňou položiť otázku, či elektrina jestvovala pred 5 000 rokmi? Čo si myslíte, jestvovala, alebo nie?

Elektrina existovala vždy! I teraz i pred 5 000 rokmi. Táto možnosť získavania a využívania energie sa nachádzala v účinkoch prírodných zákonov od nepamäti. Iba človek sám musel vo svojom vývoji dozrieť k až tomu, aby elektrickú energiu objavil a dokázal ju využiť vo svoj prospech.

Z toho však logicky vyplýva, že ak sme ešte niečo doteraz neobjavili, alebo sa nám to doposiaľ nepodarilo dokázať, nemožno vôbec tvrdiť, že to nejestvuje. Práve naopak! Vyššie uvedený príklad nám predsa jasne ukazuje, že v skutočnosti môžu reálne existovať aj veci, ktorých existencia sa ľuďom v určitej dobe nedá nijako dokázať a ktorých jestvovanie je možné snáď iba tušiť.

Ako vlastne vznikali rôzne veľké vedecké objavy, ktoré hýbali dejinami našej civilizácie? V ich úplnom začiatku to bolo takmer vždy iba nejasné a ešte nedokázateľné tušenie čohosi, čo jestvuje iba v nehmatateľnej podobe v určitej ideovej úrovni. Až na základe usilovného hľadania, skúmania, dokazovania a mnohých pokusov a výskumov mohlo byť nakoniec predsa len objavené a zhmotnené to, čo predtým síce jestvovalo, ale iba v nejasnom a dovtedy neuchopiteľnom tušení.

Práve takýmto a nie iným spôsobom vznikli všetky veľké vedecké objavy a všetky významné hudobné,  výtvarné a iné umelecké diela.

Práve to spočiatku neuchopiteľné, nedokázateľné, nehmatateľné a iba tušené posúvalo dopredu vývoj našej civilizácie. V tomto kontexte preto vyznieva základná ateistická téza, že jestvuje iba to, čo sa dá dokázať vyslovene smiešne a spiatočnícky. Platnosť tejto tézy by totiž znamenala zastavenie vývoja našej civilizácie. Bolo by to jednoducho ustrnutím vo vývoji, ktorý paradoxne posúva dopredu práve to, čo sa ešte teraz nedá dokázať.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností spočíva teda na vratkých základoch i tvrdenie ateistického sveta, že neexistuje Stvoriteľ, pretože jeho existenciu nie je možné vedecky dokázať. Avšak pred tisíc rokmi predsa len existovala elektrina, ktorej existenciu nebolo vtedy taktiež možné „vedecky“ dokázať a ľudstvo muselo čakať až dovtedy, kým samo k tomuto poznaniu nedozrelo.

I Stvoriteľ jestvuje, iba že ľudstvo bude musieť najskôr samo vnútorne dozrieť až do úrovne, kedy zažije, prežije, pochopí a plne si uvedomí jeho reálnu existenciu. Namáhať sa, usilovať sa a snažiť sa o to však musí človek sám! To, že nie sme v súčasnosti ešte schopní poznať nezvratnú reálnosť súcnosti Stvoriteľa je spôsobené jedine vinou nezrelosti človeka samotného. Avšak z tejto vlastnej nezrelosti by sme nemali v nijakom prípade mylne vyvodzovať, že nejestvuje to, čo ešte nie sme my sami schopní nateraz nijako dokázať a k pochopeniu čoho sme zatiaľ ešte sami vnútorne nedozreli.

Ale toto nie je chyba Stvoriteľa, ale naša vlastná. Ak by sa totiž ľudia sami nesnažili, nikdy by nedospeli k nájdeniu a využívaniu elektrickej energie. A bez úplne rovnakej snahy nemožno taktiež nikdy dospieť poznaniu a k pochopeniu bezvýhradnosti existencie Stvoriteľa.