Premýšľanie o živote…

Aké zákony sú vlastne Božími Zákonmi? Je jasné, že to nemôže byť nič, čo vytvorili ľudia. Môže to byť možno to, čomu sa hovorí príroda a prírodné dianie. Ak sa ale z tohto uhla pohľadu pozrieme na Mojžišove Zákony, čiže Desatoro, sú to len zákony vyslovené nejakým človekom. Nie sú to Zákony Božie ani zákony prírody. A preto, aj keby ich ľudia dodržiavali, im nemôžu priniesť nijaké šťastie. Je takýto názor správny?

Odpoveď: Postreh, že Zákony Najvyššieho nemôžu pochádzať od ľudí, ale musí to byť niečo, čo ľudí presahuje, musia to byť zákony prírodné, vesmírne a univerzálne, tak tento postreh je absolútne správny.

V skutočnosti naozaj existujú dokonalo fungujúce a samočinne pracujúce Zákony, ktoré musí človek poznať a podriadiť sa im ak chce byť šťastný a žiť v mieri a v súlade s univerzom, ktorého je súčasťou. Sú to Zákony, ktorých účinkom je podrobené absolútne všetko jestvujúce a teda nie len naše telo a hmotný svet, ale aj naše cítenie a myslenie. Sú to Zákony večné, pretože ak sa jedného dňa zrúti celý tento vesmír a za mnoho biliónov rokov povstane iný, budú v ňom fungovať presne tie isté nemenné, dokonalé a univerzálne Zákony.

A keďže všetko veľké je v skutočnosti jednoduché, aj fungovanie celého univerza stojí na vzájomnom spolupôsobení troch najdôležitejších základých Zákonov a to Zákona spätného účinku, Zákona rovnorodosti a Zákona tiaže.

V stručnosti k pôsobeniu každého z nich:

Zákon spätného účinku je známym fyzikálnym zákonom akcie a reakcie, ktorý sa v duševnej oblasti prejavuje princípom – Čo kto zaseje, to aj zožne.

Zákon rovnorodosti pôsobí tak, že iba rovnaké môže byť priťahované k rovnakému.

No a podľa Zákona tiaže musí všetko ťažké klesať nadol, kým všetko ľahké zase stúpať nahor.

Toto sú teda tri základné Zákony, o ktoré sa opiera chod celého univerza. Nie sú dielom ľudí, ale dielom Stvoriteľa.

A teraz pozor! Veľkí zvestovatelia všetkých dôb, ktorí hovorili o nevyhnutnosti života podľa Zákonov Božích, hovorili v skutočnosti vždy práve o účinkoch týchto troch základných Zákonitostí, ktoré sme spomínali vyššie. Objasňovali ich však formou, prispôsobenou bežnému a každodennému životu človeka tej ktorej doby.

Ani Desatoro nie je v tomto smere žiadnou výnimkou. Sú to Zákony univerzálne, Zákony Božie, ibaže modifikované na fungovanie každodenných vzťahov v ľudskom spoločenstve.

Mojžišove Zákony nie sú teda v nijakom prípade Zákonmi ľudskými! Na dôkaz tohto tvrdenia si ukážme princíp, prostredníctvom ktorého sú jednotlivé prikázania Desatora prepojené s tromi základnými piliermi, na ktorých stojí fungovanie celého univerza a síce so Zákonom spätného účinku, so Zákonom rovnorodosti a so Zákonom tiaže.

Prvé prikázanie znie: „Ja som Hospodin tvoj Pán, nebudeš mať nikoho iného, komu by si sa klaňal“, čo znamená, že Stvoriteľ a úcta k nemu majú stáť v našom živote na prvom mieste a musia byť pre nás tou najvyššou hodnotou nad všetkými hodnotami.

A nakoľko Stvoriteľ, ako východisko všetkého aj stojí skutočne a reálne nad všetkým a je tým Najvyšším, čo vôbec jestvuje, bude človek, ktorý ku nemu usiluje stúpať nahor a to práve prostredníctvom Zákona tiaže, na základe ktorého všetko dobré, čisté, vznešené a ušľachtilé stúpa hore.

Uctievaním Stvoriteľa a všetkých vysokých hodnôt s ním spojených, ako sú Čistota, Láska a Spravodlivosť sa bude človek zároveň i na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého čoraz viacej približovať k svojmu Pánovi, čo bude mať za následok jeho vzostup nie len duchovný, ale aj hmotný.

A takáto spojitosť troch základných Zákonov stvorenia vládne i medzi všetkými ostatnými prikázaniami Desatora. Kto si dá trochu námahy určite ju nájde.

Okrem Mojžiša bude však dobré spomenúť i Ježiša. Ten dokázal geniálne zhrnúť celý Starý a Nový Zákon do jedinej vety: „Milovať budeš svojho Pána celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou a svojho blížneho ako seba samého“.

V tejto zásadnej vete nehovoril Kristus o ničom inom ako o neustále spomínaných troch základných Zákonoch vo stvorení.

V prvej časti vety hovorí o láske k Stvoriteľovi a teda o účinkoch Zákona rovnorodosti v súčinnosti so Zákonom tiaže, ktoré človeka pozdvihnú nahor, ako sme si to už vysvetlili. V druhej časti vety hovorí o pôsobení Zákona spätného účinku, ktorý možno definovať slovami: Čo kto zaseje, to aj bezpodmienečne zožne!

Akým spôsobom budeme teda jednať s inými ľuďmi, tak sa napokon povodí aj nám samotným. Lebo aká bola akcia, taká bude reakcia. Čo sme si zasiali, to si aj zožneme.

Kto teda pozná jednoduché Zákony Božie a naučí sa ich rešpektovať vo svojom živote, ten bude ich účinkami nesený nahor. Hore k Svetlu, šťastiu, radosti a mieru.

Kto ich však nepozná, nechce poznať a bude jednať proti nim, ten bude ich účinkami bolestivo zraňovaný, obrusovaný a zatláčaný dolu a nakoniec, ak sa nebude chcieť, alebo nedokáže zmeniť i definitívne zničený, pretože sa svojim životom a zmýšľaním trvalo staval proti dokonalým Zákonom Božím.