Premýšľanie o živote…

Poslaním života človeka je jeho duchovný vývoj. Vývoj jeho sebauvedomenia v poznaní svojho miesta a poslania vo stvorení a v naplňovaní tohto poslania. Povinnosťou človeka je kráčať najpriamejšou cestou k tomuto cieľu. Najpriamejšou cestou smerom hore, k duchovným Výšinám.

Jeho cesta k Svetlu teda spočíva v poznaní a naplňovaní vlastného poslania vo stvorení. Tým poslaním je poznanie a naplňovanie Vôle Najvyššieho! Poznanie a naplňovanie jeho Zákonitostí, ktoré vložil do chodu tohto univerza.

Táto pravá cesta k Svetlu sa však ľuďom zdala byť príliš prostá a jednoduchá. Dychtivosť ich rozumovej túžby po poznaní, ruka v ruke s pýchou a domýšľavosťou ich hnali k snahám nájsť vlastnú cestu nahor, spoliehajúc sa pritom iba na vlastné sily a vlastný rozum.

Tým sme sa však vzdialili od skutočnej, prostej a jednoduchej cesty k Svetlu. Mnohí samozvaní duchovní vodcovia utkali neprehľadnú sieť rôznych duchovných náuk, v ktorej nakoniec uviazli oni sami, ako i tisíce ich prívržencov. Jestvujú stovky, ba tisíce rôznych duchovných majstrov, ktorí usilovne a pyšne spriadajú svoje siete, aby do nich nachytali na ľudskú márnomyseľnosť, pohodlnosť a dychtivosť po senzáciách čo najviac obetí.

Áno, žiaľ práve na domýšľavosti, pohodlnosti a dychtivosti po duchovných senzáciách a stále nových a nových informáciách je postavené takmer všetko, čo sa označuje súhrnným pojmom „ezoterika“. Ezoterika, ponúkajúca nesmierne široký výber rôznych duchovných prúdov a smerov. Túto takzvanú „ezoteriku“ možno pokojne nazvať bulvárom duchovna, plným prázdnych senzácií, ktorých jediným účelom je krátenie voľného času sprostredkovávaním rôznych informácií, ktoré však nedávajú hľadajúcim nijakú oporu v ich skutočnom duchovnom napredovaní. Dávajú im kamene namiesto chleba!

Prečo? Keď sa totiž nejakému človeku podarí vymaniť z materialistického ponímania života a ním spôsobeného vonkajšieho i vnútorného zmätku, upadne zrazu, na prahu brány k duchovnu, do úplne rovnakého zmätku, ktorý sa nazýva „ezoterikou“.

Ak potom duchovne hľadajúci neprejaví skutočnú, pravú a hlbokú túžbu po Pravde, ak sa v ňom prebudí domýšľavosť, ak skĺzne k pohodlnosti a dá sa hnať vlastným rozumom, dychtivým po stále nových a nezvyčajných duchovných informáciách, potom uviazne na tejto bludnej ceste tak dokonale, že sa nakoniec niekedy stane až protivníkom a osočovateľom Pravdy. Pravdy, ktorá neprichádza s lichotením ľudskej márnivosti, neprichádza so senzáciami a novinkami na spríjemnenie voľnej chvíle! Skutočná Pravda prichádza iba so samými požiadavkami, s ktorých najdôležitejšiu je požiadavka vlastného, vážneho, dôsledného a samostatného myslenia.

Je však samozrejme omnoho pohodlnejšie čítať lacný bulvár, pri ktorom netreba vôbec myslieť, ako napríklad serióznejšie noviny a v nich hlbšie analýzy, pri ktorých treba trochu rozmýšľať. Z tohto dôvodu preto patria prázdne bulvárne časopisy k tým najčítanejším na našom trhu. Takí sú už ľudia vo svojej lenivosti, plytkosti a pohodlnosti.

Ale presne rovnaký princíp platí aj v oblasti duchovna! Aj tu sa ľudia správajú navlas rovnako. Je pre nich pohodlnejšie a zaujímavejšie donekonečna surfovať v plytkých, nenáročných informáciách rôznych ezoterických stránok, smerov a diskusných fór, ako s vážnym úmyslom pátrať po Pravde.

Povinnosťou a poslaním človeka na zemi je však kráčať čo najpriamejšou cestou k Svetlu a hľadať jedinú Pravdu! Človek, a zvlášť v dnešnej dobe, nesmie strácať drahocenný čas na falošných cestách, na ktorých mu navyše hrozí riziko trvalého uviaznutia, bez možnosti niekedy ešte vôbec nájsť pravý smer.

„Aj beznohý, vlečúci sa správnym smerom, dôjde do cieľa skôr, ako jazdec, uháňajúci po bludných cestách“ – hovorí jedno arabské príslovie, ktoré je nanajvýš aktuálne aj v tomto prípade. Aj mnohí z duchovne hľadajúcich sa nechávajú unášať dychtivosťou svojho rozumu po stále nových senzáciách, ako divokým koňom po bludných cestách, bez výhľadu na dosiahnutie skutočného cieľa.

Pravda však jestvuje a možno ju na zemi nájsť! Stojí ale na vysokej skale a jedinou cestou k nej je poctivá, úprimná a silná túžba po jej nájdení. Kto však tieto vnútorné vlastnosti v sebe neprechováva a ani sa ich nesnaží nadobudnúť, ten nikdy Pravdu nenájde a nepochopí.

A čím je človek bez Pravdy? Úplne ničím! Je tým najväčším úbožiakom, ktorý premárnil svoj život prázdnou honbou za bezcennosťami.